To čoho sme svedkom v poslednom čase nemožno nazvať inak ako volebný omyl, mnohých z nás, ktorí sme do volebných schránok hádzali obálky s dôverou voči kandidátom, v presvedčení, že budú plniť to čo sľúbili. Veď jedným z hlavných volebných sľubov bolo aj zlepšenie politickej kultúry.

 Slovensko potrebuje politickú zmenu - skutočnú, hmatateľnú a na prospech občanov.

 Posledné týždne a dni ukazujú, že politická kultúra sa nezlepšila, dokonca klesla pod únosnú hranicu a je predpoklad, že tento pokles bude naďalej trvať. Inak si nemožno vysvetliť to čo terajší politici verejnepredvádzajú, ako sa vyjadrujú, aké myšlienky produkujú a ako konajú.

 Nie náhodou zvýrazňujem pojem terajší politici, i keď by sa skôr hodil pojem doterajší politici, pretože sú na politickej scéne prinajmenšom už od roku 1989 čo je viac ako 20 rokov a ich kroky akokoľvek hodnotené naznačujú, že je čas aby experimenty na občanoch Slovenska boli zastavené.

 V nie tak dávnej minulosti sme vo voľbách rozhodovali, či Slovensko bude nasledovať vyspelé demokratické európske krajiny, alebo bude  „smerovať do izolácie pod vedením HZDS a jeho predsedu."

Práve tí terajší alebo ak chcete doterajší politici nás vyzývali na zmenu a jednoznačne vyjadrenie ANO v prospech nasledovania demokratickej Európy.

Paradoxom je, že práve čudesné politické zoskupenie strán sľubujúce zmenu a lepšie časy príznačne aj s ANO v názve jednej zo strán koalície, nakoniec predčasne skrachovalo pre vlastné politické záujmy a nezhody.

 V nie tak blízkej minulosti sme vo voľbách opäť rozhodovali, aký Slovensko naberie smer, či bude slobodné a solidárne alebo ako to nazvali: krajinou kleptomanov a ...............

Práve tí terajší alebo ak chcete doterajší politici nás opäť vyzývali na zmenu a jednoznačné vyjadrenie pre lepšie slobodné, solidárne a demokratické Slovensko.

Paradoxom je, že práve čudesné politické zoskupenie strán sľubujúcich zmenu a lepšie časy príznačne aj so slobodou a solidaritou v názve jednej zo strán koalície, nakoniec predčasne skrachuje pre vlastné politické záujmy a nezhody. Čo je však horšie môže nás priviesť do morálnej a politickej izolácie voči našim európskym partnerom, práve tým ku ktorých nás pred niekoľkými rokmi doviedli v boji proti jednému vnútornému politickému nepriateľovi.

 Všetko začalo sloganom „ Riško buď ticho a drž balónik", pokračovalo tým, že Riško nielen že neostal ticho ale dokonca pustil aj balónik alebo ak chcete vypustil balón o socialistickom smerovaní Európy.

Pokračovalo nie kultivovanou diskusiou vládnucich politikov o tom, kto z nás robí „ komunistických klamárov a podvodníkov" a podobne.

 Dnes je už všetko úplne jasné. Nejde o Slovensko ani o jeho občanov ale , že terajším alebo ak chcete doterajším politikom ide len o to „ aby sa opäť nedostal k moci Fico" alebo ako hovorí obyčajný ľud z parlamentu „ najznámejší kleptoman na Slovensku"

 História sa opäť opakuje a občania by si mali naplno uvedomiť že politické experimenty vytvárania zoskupení, skupín a skupiniek, ktorých jediným spoločným prvkom je boj proti politickému protivníkovi neprináša tejto krajine a jej obyvateľom nič pozitívne.

Keď povedal jed z vládnych politikov: „My chceme pokračovať v tejto vláde, ale chceme, aby sa všetky koaličné strany spamätali" - prinajmenšom 2,5 milióna občanov voličov by malo 200 vládnym a parlamentným politikom povedať „ my chceme žiť slobodne, demokraticky, dôstojne ako všetci Európania okolo nás a zachovať si to za čo sme počas viac ako posledných 20 rokov bojovali."

 Slovensko potrebuje politickú zmenu - skutočnú, hmatateľnú a na prospech občanov.

 Možno aj vybojovanú tak ako v roku 1989, v pamätných novembrových dňoch, keď sme si „ sľúbili lásku, vravieť pravdu len", alebo ak chcete:  http://youtu.be/RsZ5pGAen5A