Prečo?
Dlhová a finančná kríza, ktorá postihla svetovú ekonomiku sa Slovenska dotkne viac ako sú ochotní politici priznať, aby to neuškodilo ich povesti – najmä teraz v čase predvolebnej kampane.
Nemôžu priznať, že je otázkou času počítaného na mesiace, týždne ba dokonca na dni, kedy sa budeme musieť zaradiť medzi krajiny žiadajúce o finančnú pomoc z Európskeho záchranného mechanizmu. Ak by to priznali mohlo by to určite znamenať ich politickú smrť.
Dôvod?
Jednoducho preto, lebo pravidelne štvorročné politické a ekonomické experimenty neustále zväčšujú finančné problémy ale ich neriešia. Politici dlhodobo nezvládajú riadiť základné ekonomické a finančné závislosti.
O čo teda vlastne ide?
Sme na pokraji finančného kolapsu, ktorý nechce žiaden z politikov otvorene priznať ?
Politicky prezentované to ešte zďaleka nie je s nami tak zle, nakoľko štátny dlh nie je v porovnaní s inými krajinami tak dramaticky percentuálne vysoký v pomere k HDP a teda nie je vysoký ani v absolútnych číslach. Všetky tie plamenné reči, názory a argumenty politikov ako je nevyhnutné prijať rozpočet aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu, prijať ústavný zákon o rozpočtovej disciplíne ( dlhovej brzde ), konsolidovať verejné financie, nekradnúť, nepredražovať a neviem čo ešte ne..., sú len úbohým manévrom, ako zastrieť svoju vlastnú vinu nad nepriaznivým vývojom na Slovensku, ktorého sa dopustili počas každého volebného obdobia a ktoré sa ako snehová guľa nabalilo
Ekonomicky prezentované nás čaká síce hlboká recesia, spomalenie rastu, nepriaznivý vývoj, ktorý potvrdzujú makroekonomické ukazovatele a prognózy, ale existujú východiská ako stav udržať v prijateľnej úrovni, čo by mal docieliť pripravovaný rozpočet najmä z pohľadu výšky budúcoročného deficitu a jeho možnej udržateľnosti.
Finančne prezentované sme úplne presne v tej situácii ako Grécko, Taliansko, Írsko a niektoré iné štáty. Štátna kasa je fyzicky prázdna – teda sme v situácii, kedy štát nie je schopný uhrádzať finančné záväzky a dostávame sa do finančných problémov.
Napriek tomu, že celková bilancia Slovenska nie až taká zlá – problémom je Cash-flow.
Jednoducho povedané, štátne výdavky časovo predbiehajú štátne príjmy.
Podarilo sa síce zohnať časť hotovosti predajom platinových sít prostredníctvom Štátnych hmotných rezerv – odhliadnuc od diskutovanej cene, zaujímavejšia by bola odpoveď na otázku: kto rozhodol a dal pokyn na tento predaj a hlavne prečo?, keďže sa po vypuknutí škandálu okolo ceny k tomu nikto nehlási.
Politici robia presne to, čo tak plamenisto niektorí z nich kritizujú, riešia staré dlhy novými dlhmi, samozrejme v prípade a za predpokladu že sa to podarí.
Dnes už je jasné, že to nie je a nebude také jednoduché - Slovensko nepredalo novú emisiu štátnych dlhopisov a tým nezískalo potrebné Cash-flow na pokrytie záväzkov, otázkou je či sa mu to v najbližšom období podarí.
Ak zrátame celkovú výšku doteraz nepokrytých záväzkov, ale aj výšku budúcich splatných záväzkov vyplývajúcich z rozpočtu, splátok štátneho dlhu ( rozhodne treba prirátať aj mimoriadne náklady na marcové voľby a príspevky pre politické strany ) v časovom slede do obdobia, kedy by štát mal získať najrozhodujúcejší balík príjmov ( rozhodne treba odrátať napríklad daňovú úľavu pre Samsung), určite sa nevyhneme potreby získať ďalšiu finančnú hotovosť buď predajom majetku štátu, prípadnou emisiou dlhopisov alebo pôžičkou.
Ak však bude výška potrebnej hotovosti neprimerane vysoká k výške príjmov a neustrážia politici hotovostné toky, neostanem nič iné ako priznať problém a Slovensko bude žiadať o pomoc z Eurovalu ?