Všetky predchádzajúce ľudstvo zvládlo, aj za cenu nie malých obetí, ktoré si každá katastrofa vždy vyžiada. Je to prirodzený jav, ktorý nemôžme nijako zmeniť ani ovplyvniť a s tým sa musíme v prvom rade zmieriť. Znie to kruto ale treba si uvedomiť, že ľudstvo nie je a nikdy nebude schopné zmeniť zákony prírody.
Nezostáva nám teda nič iné, len s katastrofou bojovať.
Nakoľko bude tento boj účinný a v konečnom dôsledku úspešný, záleží len na tom, kto bude na čele tohto boja. Nemal by to byť jedinec ale kolektív, ktorý je schopný kooperovať, prijímať a realizovať okamžité rozhodnutia a hlavne myslieť o tri kroky vopred.
To je však dnes na Slovensku problém.
Do čela boja sa postavil jeden muž, politik, ktorého pohľad na riešenia je výsostne politický, bez praktickej znalosti a skúsenosti s riešením akého koľvek problému takéhoto rozsahu, presadzujúci svoje vízie a nápady. Žiadnu katastrofu na svete nikdy nevyriešil politik, aj keď to tak historicky vyznieva, pretože politik vždy zlízal smotanu pri úspechu. História však ukazuje, že existuje aj opačný pól a tým je trpká zodpovednosť za neúspech.
„Vodca národa“ , ktorý trpí symptómom svojej dokonalosti a neomylnosti, na druhej strane však nedostatkom pokory a sebareflexie sa nikdy nedočkal vytúženej slávy, naopak, vždy utrpel potupnú osobnú prehru a stiahol so sebou celý národ. História nám dáva mnoho takýchto príkladov.
O tom, ako v konečnom dôsledku dopadne krajina a jej obyvateľstvo na konci celosvetovej pandemickej katastrofy sa rozhoduje v týchto chvíľach.
Rozhodnutie má vo svojich rukách „ vodca národa“ a má len dve možnosti.
Uprednostní odborné a profesionálne postupy, skúsenosti z minulosti, kolektívnu spoluprácu odborníkov, ktoré nie sú motivované politickým predstavami
Naďalej bude preferovať vlastné nápady a experimenty, uprednostňovať riešenia politicky servilných súputníkov a tým negovať ostatné rady a odporúčania.
A pritom stačí tak málo.
Vytiahnuť „pandemický plán“, otvoriť ho, s porozumením prečítať a začať prakticky realizovať potrebné kroky. Bolo by to zmysluplnejšie ako vymýšľať koleso alebo Blackout. Ide predsa o zdravie a životy občanov a nie osobné ambície vodcu národa.
Na konci pandémie sa bude hodnotiť jeho zodpovednosť.
