Prečo chybovosť rozhodnutí štátu stále stúpa?

Autor: Miroslav Csonga | 27.10.2020 o 16:48 | (upravené 28.10.2020 o 8:01) Karma článku: 2,31 | Prečítané:  346x

Vedieť prijať správne rozhodnutia je dôležité, je to prvý krok k úspechu.  Treba na to veľa sebareflexie a pokory.  Rozhodnutiam súčasnej doby určite chýba aj jedno aj druhé.

V máji 2020 pri hodnotení celej situácie okolo Covid 19 vo svete, pozorným pochopením poznatkov vedeckej a medicínskej komunity k tomuto ochoreniu, sa dostala na stôl myšlienka uskutočniť „ celoplošné testovanie populácie „ ako nevyhnutý prostriedok na zistenie zdravotného stavu populácie, teda rozsahu infikovanosti na Covid 19. Aj keď sa o tejto myšlienke v kruhu odborníkov intenzívne hovorilo, podrobne sa rozoberali jednotlivé aspekty takéhoto testovania, zasiahla vyššia politická moc a túto myšlienku uviedla do klinickej smrti.

V septembri 2020 utajená skupinka zložená z ešte viac utajených členov rozhodla, že myšlienku celoplošného testovania nakoniec predsa preberie z klinickej smrti a zrealizuje. A začalo sa od úplného začiatku. Pôvodní nositelia tejto myšlienky však ostali  zatratení, nepovšimnutí a neakceptovaní.

Začal sa rodiť nový plán, v časovom strese, ktorého najdôležitejším prvkom bola  technická realizácia, obchádzajúca tie  oveľa dôležitejšie aspekty takéhoto projektu, akými sú účel a výsledok.  

Celoplošné testovanie zdravotného stavu populácie, teda zistenie rozsahu infikovanosti na Covid 19, je vo svojej podstate rovnaký krok teraz ako by bol už v máji 2020, jeho účelom a výsledkom má byť zistenie nakazenosti populácie ako základný predpoklad pre prijatie účinných rozhodnutí v boji s týmto ochorením.

Čo je však rozdielne oproti máju 2020 a prečo je súčasné celoplošné testovanie tak výrazne kritizované?

Päť faktov, ktoré súčasnému celoplošnému testovaniu možno vyčítať.

  1. Prichádza neskoro, ak by sa realizovalo skôr mohlo byť dobrým podkladom pre prijatie správnych rozhodnutí a nakazenosť populácie nemusela tak dramaticky v krátkom čase stúpnuť a priviesť štát na pokraj kolapsu zdravotného systému
  2. Časová tieseň jeho prípravy opäť odsúva ten najdôležitejší účel – zozbierať dáta vo vopred definovanej  štruktúre pre prijatie správnych rozhodnutí do budúcnosti.
  3. Jeho výsledok bude síce exaktný v podobe čísla pozitívne testovaných ale bude odzrkadľovať len menej ako polovicu skutočného stavu infikovanosti, čo je veľmi chabý základ pre  prijatie účinnejších rozhodnutí v boji s ochorením.
  4. Rozsah jeho realizácie, teda v jednom okamžiku na celom území SR a nie postupne v menších lokálnych územiach je administratívno-technicky náročné, núti prijímať zmeny, akým je napríklad skrátenie času testovania z troch na dva dni, ktoré v konečnom dôsledku znižujú jeho cieľ.
  5. Neexistuje plán B, ani plán C,D,E....Z, čo ďalej až budú na stole také alebo onaké výsledky tohto testovania.

V tomto duchu slová viacerých predstaviteľov štátu „ zo všetkých zlých riešení sme vybrali  to najlepšie“  jasne ukazujú, ako štát v súčasnosti bojuje s Covid 19. Neexistuje lepšia a horšia forma  zlého riešenia, pretože zlé riešenie je vždy len zlé riešenie.

Život pozná len dobré a zlé riešenia.

Škoda, že kompetentní čas na hľadanie a realizovanie dobrých riešení premárnil a teraz im ostali už len tie zlé.

Epilóg:   Tento blog bol písaný pred prezentovaním výsledkov rokovania pani Prezidentky SR so skupinou odborníkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?